SPRIEVODNÝ A SPOLOČENSKÝ PROGRAM (1. 6. 2023)
1. Prehliadka historického centra mesta Kežmarok
Kežmarok bol v minulosti slobodným kráľovským mestom.
Tisíce návštevníkov sa nemôžu mýliť. Kežmarok je mesto, ktoré by sme mali navštíviť aspoň raz za život – a ak sa nám to podarí viackrát, objavíme v ňom vždy niečo nové. Je to tak. Neuveriteľné množstvo historických pamiatok koncentrovaných na takom malom priestore ponúka intenzívne celodenné vyžitie.
Jedným z hlavných lákadiel mesta je Drevený evanjelický kostol zapísaný v zozname svetového dedičstva UNESCO. Zvonku síce nenápadný ako lastúra, zato vo vnútri ukrýva nádheru skvostnej perly. Chrám je výnimočný aj tým, že bol postavený z dreva bez použitia jediného železného klinca!
Mestský hrad mal pôvodne ochraňovať obyvateľov, no jeho majitelia si nárokovali na rôzne dane od slobodného kráľovského mesta. Preto bol v čase temna skôr príťažou. Dnes v ňom sídli múzeum s krásnou expozíciou.
Ďalšou zaujímavou zastávkou v meste je Bazilika sv. Kríža so sochou od Majstra Pavla z Levoče a najkrajšou renesančnou zvonicou v regióne.
Drevený artikulárny kostol
Je zapísaný medzi pamiatky UNESCO a pochádza z čias náboženskej neslobody. Prvá stavba dreveného kostola stála už v r. 1687. Za neuveriteľné tri mesiace bol v r. 1717 kostol prestavaný do dnešnej podoby. Geniálne, čo? Zaujímavé je, že pri stavbe údajne nebol použitý ani jeden železný klinec! Hlinou omietnuté vonkajšie steny trochu zavádzajú, pričom len šindľová strecha napovedá, že skutočne ide o drevený skvost. Vchod z malého parku vzadu strážia tristo-ročné dvere. Vstúpte a vdýchnite históriu! Pre evanjelikov netradične bohatá maľovaná výzdoba interiéru ukrýva rôzne príbehy. Aké? To sa dozviete pri prehliadke. Tento kostol môžete navštíviť tisíckrát, ale aj tak vám jeho drevená podoba a okúzľujúca atmosféra vezmú dych.
Mestský hrad
Kežmarský hrad je jednou z mála pevností na svete, ktorá nestojí na kopci. V dobe temna bolo toto miesto známe ako Kostol sv. Alžbety. Všimnite si kamenné základy na nádvorí, ktoré sú stále zreteľne viditeľné. Dnes však múzeum sídliace v nádhernej pevnosti podáva dokonalý prehľad o vývoji a dejinách mesta.
Netradičná je expozícia miestnych cechov i fenomenálna radničná miestnosť v ktorej sa rozhodovalo o osudoch mesta. Nemenej zaujímavá je zbierka starých chladných a palných zbraní.
Veľkým prekvapením expozície je dobová lekáreň, ktorá privádza tisíce návštevníkov do údivu.
Mali ste už niečo zlomené? Kežmarský rodák Dr. Alexander, ktorý má v hrade svoj piedestál slávy, vďaka röntgenovému prístroju a pokusom na vlastnej rodine dosiahol plastické snímky kostí, ktoré sú v medicíne neoceniteľné.
2. Štrbské pleso a okolie
Štrbské pleso
Štrbské Pleso je významné centrum turizmu a zimných športov, najvyššie položená turisticko-liečebná osada, nachádzajúca sa vo Vysokých Tatrách. Rozkladá sa na južnom brehu jazera Štrbské pleso v nadmorskej výške 1 346 m n. m.. Ide o najvyššie položenú turisticko-liečebnú osadu vo Vysokých Tatrách a stredisko vrcholového športu pre severské disciplíny.
Štrbské pleso je zrejme najznámejšie a najnavštevovanejšie tatranské pleso. Nachádza sa na území obce Štrba – miestna časť Štrbské Pleso.
Popradské pleso (turistická alternatíva pre zdatnejších turistov)
Horský Hotel Popradské Pleso je situovaný v malebnom prostredí Mengusovskej doliny v Tatranskom národnom parku, na brehu Popradského plesa, v nadmorskej výške 1 494 m.
V minulosti bolo Popradské pleso nazývané Rybie oko. 4. najväčšie pleso vo Vysokých Tatrách je jedno z mála zarybnených tatranských jazier.
Historicky stálo na brehu jazera 6 chát. Z toho 3 vyhoreli, jednu zbúrali a jedna z nich nezvládla veľký nápor snehu. Dnes vieme nájsť na brehu Popradského plesa dve chaty.
Názvoslovie „Ostrva“ je drevená trojnožka, používaná na sušenie sena. Prvý chodník na Ostrvu viedol z Vyšných Hágov, už v roku 1886.
3. Tatranská Lomnica a múzeum TANAPu
Tatranská Lomnica
Jedna z najväčších a najkrajších osád na území Vysokých Tatier. Nachádza sa 6 km východne od Smokovca, na úpätí Lomnického štítu. Východné predhorie Vysokých Tatier od Veľkej Studenej doliny až po Huncovskú kotlinu s priľahlými hrebeňmi bolo predmetom prvej kráľovskej donácie Ondreja II. z roku 1209, ktorou celé územie prešlo do vlastníctva spišského prepošta Adolfa a jeho sestry, manželky grófa Rutkera. Majetok neskôr zdedili Rutkerovi synovia a ich potomkovia z rodu Berzeviczyovcov. Rodinný veľkostatok sa rôznymi dedičnými vzťahmi, predajmi a kúpami rozdrobil na niekoľko častí. V roku 1892 odkúpil Uhorský štát od posledného súkromného majiteľa Ondreja Spónera 946 katastrálnych jutár zalesnenej plochy južne od Skalnatej doliny, nazývanej tiež Spónerovske Matliare.
Je tu sídlo vedenia Tatranského národného parku a Múzeum Tatranského národného parku.
